Revíry

Rybník Vízallás
revír 2-2500-1-1, kaprový, lovný, rozloha 7,2 ha
povolenie: miestne, zvláštne
správca: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., užívateľ: MsO SRZ-Šaľa

Rybník Vízallás ako bývalá súčasť riečneho systému  rieky Váh patrí pod správu Štátneho vodohospodárskeho podniku. Ako rybársky revír je užívaný MsO SRZ Šaľa asi od roku 1955. V minulosti aj teraz slúži na sústredenie a odvádzanie a  vnútorných vôd povodia do rieky Váh cez sústavu kanálov „Dlhého kanála“. V 60.-80. tych rokoch minulého storočia bola v jednej časti tejto vodnej plochy prevádzkovaná farma na chov kačíc, čo tiež prispelo k rozvoju rybej populácie. Vodná plocha terajšieho rybníka sa tiež využívala ako súčasť závlahového systému. Bola tu vybudovaná čerpacia stanica s kompletným vybavením. Voda odčerpaná do závlah sa v čase zavlažovania dopĺňala prečerpávaním vody z Váhu. Takto sa udržiavala pomerne stabilná hladina vody aj v suchšom období. V strednej časti rybníka bol vybudovaný mostík, jednak na prepojenie zavlahového systému a jednak pre jednoduchší pristup k čerpacej stanici. Po ukončení využívania závlah bola  čerpacia stanica zdevastovaná a rozkradnutá ako aj prepojovací mostík. Nakoľko v súčasnosti jestav vodnej hladiny plne ovplynený stavom hladiny spodných vôd, hĺbka vody kolíše  v rozmedzí 1,5-3 m. Dno je bahnité okraje vodnej plochy sú porastené trstinou a pálkou, ktorá sa rozširuje podľa stavu hladiny. Pobrežie tvorí úzky pás vegetácie, ktorá pozostáva z agátov, vŕb, topoľov bielych, bazy, trniek a iných krovín. Okolité plochy rybníka, ktoré sú čiastočné súkromné a čiastočne v správe Pozemkového fondu sú obhospodarované a vysievané poľnohospodárskymi plodinami. Oficialné prístupové cesty tu nie sú vybudované. Revír je zarybňovaný podľa zarybňovacieho plánu kaprom, šťukou, amurom a prípadne aj ostatnými druhmi rýb podľa možnosti.

 

Rybník AMERIKA III
revír 2-2400-1-1, kaprový, lovný, rozloha 3,2 ha
povolenie: miestne, zvláštne
majiteľ: DUSLO-Šaľa, užívateľ- MsO SRZ ŠAĽA

Rybník AMERIKA III bol vybudovaný v rokoch 1988-1989 ako  súčasť kompenzácií za narušené životné prostredie, ktoré vzniklo výstavbou odkalísk AMERIKA I a AMERIKA II. Tieto odkaliská  boli vybudované v niekdajšom meandri rieky Váh. Ako rybársky revír je rybník AMERIKA III užívaný od rokov 1991-1992. MsO SRZ Šaľa užíva rýbník na základe nájomnej zmluvy medzi Duslom a SRZ. Rybník je neprietočný. Počas prevádzky odkalísk sa do rybníka prečerpávali spodné vody na ktoré tlačil stĺpec vody v odkaliskách, aby sa tieto nedostávali do pivníc okolitých domov. Rybník je do zbytku meandra starého ramena Váhu prepojený pod ochrannou hrádzou potrubím so stavidlom. Toto stavidlo zabezpečovalo počas čerpania spodných vôd stálu hladinu vody v rybníku. Pri otvorenom stavidle sem mohla voľne natekať aj voda zo starého ramena Váhu. Po obmedzení čerpania sa do stavidla na strane rybníka umiestnili pevné drevené zábrany, aby sa zabránilo vytekaniu vody z rybníka. Tým sa obmedzil aj voľný prítok vody z ramena Váhu pri normálnom kolísaní hladiny spôsobenej prevádzkou elektrární vážskej kaskády. V súčasnosti je napustenie rybníka možné len pri prietokoch nad 500 cbm/s, čo sú už záplavové prietoky, keď sa voda z Váhu dostáva až k päte povodňových hrádzí. Takto napustená voda sa v rybníku dokáže udržať najviac jeden a pol roka. Hladina vody sa prirodzenými priesakmi počas tohto obdobia vyrovná s hladinou vody vo Váhu. Hĺbka vody v rybníku kolíše medzi 1,2-3 m podľa stavu, ako je uvedé v predošlom texte. Pôvodne piesčité podložie je  pokryté cca 0,3 až 0,7 m hrubou vrstvou bahnitého nánosu, ktorý vznikol postupným odumieraním vodných rastlín a opadaných lístov zo stromov pobrežia. Okolité pobrežie je tvorené sčasti pôvodným rastlistvom a sčasti náhradnou výsadbou za vypílené stromy pri výstavbe už spomenutých odkalísk. Zo stromov sú tu pôvodné vŕby, agáty a topole. Pri náhradnej výsadby boli dosadené javory, topole biele a buky, ktoré v súčasnosti už tvoria kompaktný porast. Kroviny sú zastúpené bazou čiernou, trnkami a svíbom. Okraje rybníka sú porastené miestami trstinou a pálkou, ktoré pri dostatočnej hladine poskytujú vhodné podmienky pre neresienie. Celé okolie rybníka je upravené a prístupné aj motorovými vozidlami. Parkovanie je povolené vedľa prístupových ciest na strane vzdialenejšej od pobrežia. Je tu povolené stanovanie a bivakovanie pre loviacich rybárov. Revír je zarybňovaný podľa zarybňovacieho plánu kaprom, šťukou, amurom a prípadne aj ostatnými druhmi rýb podľa možnosti.

 

Rybník VERMEK
revír 2-2490-1-2, chovný
Rozloha 0,7 ha, organizácia MsO SRZ Šaľa.

Ako chovný rybársky revír je vedený od roku. 1991-1992. Terajší rybník vznikol prehĺbením jamy z ktorej sa  v minulosti ťažil materiál vhodný na stavbu  stien domov s takzvanej nabíjaniny a zamazávanie stien postavených z hlinených tehál a vymazávanie podláh domov. V rokoch 1988-89, keď boli budované aj odkaliská Amerika I a II. a rybník Amerika III bola táto jama prehĺbená asi o 3,5 m. Odvtedy je tu  dostatočné množsto vody,aby sa rybník mohol využívať ako chovný rybník. Hladina vody tu kolíše medzi 2-3,5 m podľa stavu hladiny spodných vôd. V 60-tych rokoch bol na brehu rybníka brigádnicky postavený Rybársky dom. Tento sa stále používa na uskladnenie rybárskeho náradia a vybavenia a na schôdze členov našej organizácie ako aj na organizovanie detských rybárskych pretekov. V priebehu rokov 2008-2012  boli vykonané niektoré rekonštrukčné úpravy v interiéri, fasáde a streche Rybárskeho domu.
Hlinité dno rybníka je pokryté asi 30 cm vrstvou bahna.Na pobreží rastú previsnuté vŕby a brezy. Okraje vodnej plochy sú porastené trstinou a pálkou. Pravidelne sa zarybňuje násadou kapra K1, amurmi a šťukami. Výlov sa vykonová udicou a pri dostatočne nízkej hladine vody záťahovou sieťou. Vylovené ryby sú prenesené do lovných revírov Amerika III a Vizallás. Okolie rybníka je prístupné po miestnych komunikáciach.

 

Rieka Váh
revír 2-4370-1-1, lovný-kaprový, rozloha 300 ha
povolenie: celozväzové, miestne, zvláštne, správca: Slovenský vodohospodársky podnik,š.p., užívateľ: MsO SRZ -Šaľa.

Na 28 km dlhom úseku Váhu na ktorom sa nachádza revír Váh č.2 2-4370-1-1 začínajúci pri obci Neded na 35 riečnom kilometri (ďalej len rkm) a končiaci priehradným múrom Vodného diela Kráľová nad Váhom. Smerom hore prúdom bola pri obci Neded prevádzkovaná prevozná kompa,ktorá slúžila pre potreby poľnohospodárskeho družstva. Táto už v súčasnosti už neexistuje. Dopravným prepojením je tu ďalšia kompa v obci Vlčany na 40,1 rkm. Je v prevádzke pri dostatočnom prietoku a skracuje vzdialenosť medzi obcami Vlčany a  Selice. Na 43,9 rkm je vybudované vodné dielo Selice, ktoré slúži ako vyrovnávací stupeň pre vodné dielo Kráľová a zabezpečuje dostatočnú hladinu vody na čerpanie vody pre prevádzky chemickej výroby Dusla Šaľa. Ďalej hore prúdom prechádza Váh ohybom, v ktorom  sa nachádza ostrov obtekaný starým  ramenom, ktorý ľudovo volajú „Sebes“ so zaujímavými rybárskymi zákutiami. Takto sa dostávame už k obci Trnovec nad Váhom. Tu prešiel tok Váhu pri budovaní ochranných hrádzí a odkalísk pomerne veľkými úpravami. Medzi 52. a 53. rkm sa nachádza odtok vody z odkalísk. Medzi 54. a 55. rkm sa nachádza vtok do starého ramena “Starý Váh“. Zanašaním sa aj tu hladina znižuje a ryby sa sem odvážia len pri zvýšenej hladine vody.
Na 55.rkm sa nachádza ďalšia dopravná stavba – najdhlší železničný most na Slovensku. Piliere mosta sú vynikajúcim útočiskom hlavne dravých rýb. Asi na 56. rkm je čerpacia stanica na čerpanie vody pre výrobné prevádzky Dusla Šaľa.Vedľa je postavené rekreačné zariadenie tzv.“Lodenica“, ktorá slúžila pre pracovníkov Dusla na rekreačné účely. V súčasnosti je zariadenie v súkromnom vlastníctve  a používa sa na dobročinné účely. Vedľa sa nachádza zbytok starého ramena. Na 57,2 rkm sa ďaľšie dopravné prepojenie – cestný most spájajúci Šaľu a mestskú časť Veča. Za mostom sa nachádza zimný prístav, kde býval na zimu zakotvený plávajúci bager, ktorý ťažil štrkopiesky z rieky. Prístav je vhodným loviskom pre jarný lov, lebo voda sa tu skôr prehrieva a tak sem láka množsto rýb. Hneď vedľa pristavu je ďalšie staré rameno.
Pri obci Kráľová nad Váhom sa náchádza tankový brod, kde vojsko nacvičovalo brodenie cez rieku. V medzihrádzovom priestore pri obci Kráľová nad Váhom sa nachádza aj zahradkárska osada, ktorá sa majiteľmi využíva na rekreačné účely.V čase záplav však býva zaplavovaná. Takto sa dostávame už k hranici nášho revíru na 63,1 rkm, kde sa nachádza priehradný múr VD Kráľová. V zátoke pod priehradným múrom sa nachádza zimovisko rýb.

 

Tu si môžete prezrieť naše revíry v prehľadnej mape:

Loading map...

Loading