Bobor na Váhu

Mnohí z Vás rybárov, poľovníkov, ale aj ostatných návštevníkov okolia rieky Váh určite narazili na na znaky prítomnosti bobrov aj na našom úseku Váhu, ktoré sú zrejmé z vyhryzených stromov pobrežného porastu a z „kĺzačiek“ do vody, kadiaľ bobry sťahujú ohryzené vetvy stromov do vody. V tomto článku Vám chcem v krátkosti priblížiť život bobra vodného (Castor fiber).

Bobor vodný je najväčší hlodavec v Európe a na severnej pologuli. Jeho telo je prispôsobené na život vo vode. Napriek ohromnej rozmnožovacej schopnosti bol bobor v 18. a začiatkom 19. storočia takmer vyhubený nielen u nás, ale takmer v celej Európe. Ak by sme sa vrátili ešte hlbšie do histórie, tak bobor bol vždy prenasledovaný a zabíjaný. Prispeli k tomu nielen rôzne názory a povery, ale najmä fakt, že konzumovať  bobrie mäso bola výsada mocných. Na území Slovenska ešte v 17. storočí nebol bobor vzácnosťou. Bol bežne sa vyskytujúcim druhom najmä v podunajskej nížine, na rieke Ipeľ a Hron. Už v roku 1985 je opätovne nahlásený výskyt bobra na Dunaji (Somogyi, 1985). Bobor zrejme pochádzal z reštitučného projektu v Rakúsku (Valachovič, 2007). Dospelý jedinec pri dĺžke tela 67 – 100 cm môže vážiť až 30 kilogramov. Najcharakteristickejšia časť jeho tela je plochý chvost pokrytý šupinami. Jeho dĺžka môže byť aj 30 cm. Je široký, sploštený a jeho stredom sa tiahne rohovitý kýl. Používa ho ako veslo a kormidlo, na prudké zrýchlenie a plávanie. Dokáže plávať rýchlosťou až 7 km za hodinu. Podľa  niektorých autorov (Budajová, 1994) vydrží bobor pod vodou až 12 minút, ale normálne potopenie trvá omnoho kratšie. Bobor je výborný plavec. Lebka bobra je mohutná a nápadné sú na nej predovšetkým veľké, dorastajúce, na prednej  strane oranžové rezáky. Zafarbená vrstva je zároveň najtvrdšia, smerom do ústnej dutiny je zub mäkší a neustálym hryzením sa zuby priebežne samy obrusujú.
Bobor je monogamné zviera. Žije v rodinných zväzkoch tvoriacich kolóniu, ktorá pozostáva z rodičovského páru a dvoch  až troch  generácii potomkov. Rozmnožuje sa jedenkrát za rok a to v januári až marci, v závislosti na počasí. Párenie prebieha vo vode, pre zvieratá neobvyklým spôsobom – bruchom proti sebe (Hulík, 2007). Gravidita  trvá 105 – 109 dní a mláďatá prichádzajú na svet v apríli až júni. Bobria samica rodí  2 – 5 mláďat. (Vorel, 2006). Kojené sú po dobu troch mesiacov. Už  po dvoch týždňoch  sa pokúšajú  prijímať  mäkšiu  rastlinnú potravu, ktorú im matka prináša do nory. Mláďatá rastú rýchlo, pretože materské mlieko je veľmi hodnotné, obsahuje vysoký obsah tuku a bielkovín. S matkou komunikujú hlasom podobným  pomrnkávaniu malého dieťaťa. Z nory vychádzajú mladé už po 4 – 6 týždňoch v sprievode rodičov.  S rodinou  zostávajú 2 – 3 roky a približne v tomto veku dosahujú pohlavnú dospelosť. Skoro na jar pohlavne dospelé jedince kolóniu opúšťajú, a migrujú niekedy až desiatky kilometrov ďaleko. Priemerná veľkosť jednej bobrej kolónie je od päť do osem jedincov (Vorel). Schopnosť reprodukcie je u bobra do 16 rokov, ale najlepšia je medzi 4. a 10. rokom života.

Bobry osídľujú teritóriá o celkovej dĺžke až 2 km v závislosti na charaktere krajiny. Aktívni sú za súmraku a v noci. Za noc sú schopní prejsť aj 20 km, ale priemerne sa pohybujú na vzdialenosť 5 km. Na miestach výskytu si podľa situácie stavia hrady, alebo polohrady a niekde mu stačí jednoducho vyhrabať noru, ktorá má niekoľko otvorov. Vchod je vždy pod vodou. V samotnej nore je dostatok suchých miest a na prívod vzduchu bobor vytvorí vetraciu šachtu, ktorá slúži prípadne aj na únik pred predátorom. Jednotlivé bobrie rodiny sú silne teritoriálne a obývané územie si aktívne bránia. Veľkosť územia sa líši podľa podmienok a úživnosti prostredia.

Bobor je striktný herbivor (bylinožravec). Takže rybári sa nemusia obávať jeho vplyvu na stav rybej populácie.. Špecializuje sa na celoročne čerstvú vegetáciu, pričom v zimných mesiacoch ju nachádza v lykovej časti a mladej kôre stromov a kríkov (Ježeková, 2002). V kultúrnej krajine vychádza za potravou aj na polia. Z poľnohospodárskych kultúr nepohrdne rôznymi plodmi, kukurici, cukrovej repe, kŕmnej repe, obiliu ani slnečnici. Veľmi obľúbené  sú aj ovocné stromy (Budajová, 1994). Na konci vegetačného obdobia bobry prechádzajú na iný druh stravy. Začínajú ohrýzať stromy, zhadzovať ich, aby sa dostali ku korunám stromov. Skutočnosť, že bobor zvládne manipuláciu až s niekoľkotonovými stromami bez zdravotnej ujmy, je vysvetlená tým, že samotné spustenie stromu ponecháva vetru, ktorý dokoná najriskantnejšiu fázu stínky (Valachovič, 2003). Kôra z drevín obsahuje množstvo látok z nepriaznivými účinkami (kyselina salicilová, saponiny a pod…) a preto bobor preferuje lepšie stráviteľné mäkké dreviny. Na bezproblémové trávenie mu slúži aj špeciálne trojlaločné veľmi dlhé slepé črevo, ktoré obsahuje baktérie podporujúce trávenie. Pre bobrie mláďatá je práve prechod z rastlín a mladých výhonkov na konzumovanie kôry kritickým obdobím (Dobiaš, 2007). Ku spracovaniu potravy napomáha aj požieranie vlastného, veľmi výživného, prvého produktu trávenia. Zelený a jemný trus si odjedá priamo od análneho otvoru. Vo svojom prirodzenom prostredí, vo vode, nemá bobor potencionálneho nepriateľa. Určité nebezpečenstvo hrozí mladým bobrom z útoku veľkých dravých rýb: šťuka severná (Esox lucius), sumec obyčajný (Sirulus glanis).