Väčšina rybárov ich dobre pozná, keď koncom júla a začiatkom augusta sa začnú po zotmení rojiť na hladine rieky v obrovských množstvách a začne sa večerná hostina rýb. Pri zažatí „čelovky“ nalietávajú do svetla, takže ich máte plné oči a zábery rýb ustanú, lebo takto prestretému stolu žiadna ryba neodolá. Ich výskyt je výborným indikátorom kvality a čistoty vody.
V krátkosti – čo podenky sú. Podenky (Ephemeroptera) je starobylá skupina hmyzu s larvami žijúcimi vo vode a so zvláštnou formou nedokonalej premeny, v ktorej sa nymfha premení najprv na okrídlené subimágo, ktoré však nemá riadne vyvinuté pohlavné orgány a toto sa ešte raz zvlieka a premení sa na normálneho dospelca. Dospelé jedince neprijímajú potravu, žijú niekoľko dní, v extrémnych prípadoch len niekoľko hodín. Samce hynú po spárení, samičky po nakladení vajíčiek, častokrát počas neho – dôjde pri dotyku s vodou k roztrhnutiu ich bruška a vyplaveniu vajíčiek. Larva žije vo vode, dýcha žiabrami. Jej vývin trvá od niekoľkých týždňov (niektoré druhy rodu Baetis, Caenis a Cloeon) až tri roky (niektoré druhy rodu Palingenia). Živia sa organickým detritom, nárastmi drobných rias, výnimočne dravo. Obývajú takmer všetky druhy povrchových vôd, väčšinou sú náročné na čistú vodu, bohatú na kyslík. V znečistenej vode dokáže žiť niekoľko expanzívnych druhov, v silne znečistenej vode podenky nežijú vôbec.
Rod Palingenia
Druhy tohto rodu obývajú nížinné toky, kde si ich veľké larvy hrabú nory do hlinitých brehov, alebo sa usídľujú medzi kameňmi navigácie a tu filtrujú potravu z prúdiacej vody. Vývoj lariev trvá dva až tri roky a polodospelce sa roja v obrovských masách. Rybári hovoria, že rieka „kvitne“ (Tiszavirág, alebo Dunavirág maďarských rybárov). Samičky letia proti prúdu a vajíčka púšťajú voľne do vody. Malé larvičky sú rozplavené po toku a voľne osídľujú brehy.
