Meno rieky Váh pochádza z latinského vagus-túlavý, blúdiaci, pretože často menil svoje koryto o čom svedčí existencia nánosov a množstvo ramien ktorými rieka kedysi tiekla. Váh je našou najdlhšou riekou a jeho súčasťou je aj povodie rieky Nitra. Spolu so všetkými prítokmi merajúcimi skoro 16 000 km tvorí 37 % vodnatosti Slovenska. V 10. a 11. storočí sa sila vodného toku používala na mletie obilia v plávajúcich vodných mlynoch. V 13. storočí sa Váh využíval na plavenie dreva a začali sa budovať aj prvé ochranné stavby, slúžiace na zachytávanie vody z jarných záplav a letných dažďov. V 15. storočí bolo pltníctvo vysoko organizovanou činnosťou a Váh bol súčasťou dôležitej dopravnej cesty. V 17. a 18. storočí sa objavujú prvé zámery na komlexnejšie úpravy toku smerujúce k ochrane majetku a priľahlých pozemkov. V r. 1870 sa zriadil inžiniersky úrad pre úpravu Váhu. V roku 1874 bolo založené prvé „Družstvo proti zátopám“ v Trnovci nad Váhom a neskôr ďaľšie so sídlom v Šali. Družstvá budovali obojstranné ochranné hrádze a iné hydroregulačné stavby na Váhu a Dudváhu. Na prevoz materiálu (kameňov na spevňovanie brehov pri regulácii úsekov) stavali miestni tesári pre Družstvo nákladné člny.
sala.sk: Povodne v Šali a skrotenie Váhu.
Počas 20. storočia pokračovali tieto družstvá vo svojej činnosti na úprave rieky. V 30-tych rokoch 20. storočia sa začala realizácia projektu výstavby veľkých vodných nádrží na Váhu – Vážskej kaskády. Po II. svetovej vojne sa vo výstavbe pokračovalo. Vybudovaním vodných nádrží Vážskej kaskády sa zabránilo povodniam, splavnili sa niektoré úseky Váhu a sila naakumlovanej vody sa využíva na výrobu elektrickej energie. V minulosti sa voda z nádrží odvádzala sústavou kanálov na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín. V súčasnosti sú tieto zavlažovacie sústavy zdevastované a nefunkčné. Terajším správcom rieky Váh je od r. 1996 Slovenský vodohospodársky podnik š.p. (zdroj: Slovenský vodohospodársky podnik)
Pôvodne Váh pretekal pri obci Trnovec nad Váhom, ktorá vznikla z rybárskej a mlynárskej osady na jeho brehu. Na rieke bolo v prevádzke 12 plávajúcich vodných mlynov postavených v ohybe rieky, kde mlynári využívali zrýchlenie toku na pohon mlynských kolies. Pri výstavbe ochranných hrádzí a úprave toku sa v rokoch 1896 -1897 meander Váhu vyrovnal prekopaním kanála (prekopávka „Tornóczszeg“ v dĺžke 1 640 m), ktorý odviedol hlavný tok Váhu na vzdialenosť cca jedného kilometra od obce. Týmto opatrením sa postupne ukončilo prevádzkovanie mlynov z dôvodu zníženého prietoku. Niektoré z nich ešte pokračovali v prevádzke, ale už na hlavnom toku nad železničným mostom.
sala.sk: Na Barboru a mlyny na šalianskom Váhu.
Vzniknutý ostrov sa nazval Amerika (odtiaľ pochádza názov rybníka Amerika III a názov odkalísk Amerika I a II). Zostávajúci meander Váhu vytvoril tzv. Starý Váh, ktorý bol vynikajúcim neresiskom rýb v jarných mesiacoch. Postupným zanášaním a tým znížením hladiny sa táto jeho funkcia postupne zmenšovala až nakoniec pri výstavbe odkalísk Amerika I a II bol meander úplne zrušený. Zostal z neho len asi 400 m dlhý úsek, Starý Váh, do ktorého vyúsťuje prepojovací kanál z rybníka Amerika III. Ostrov bol vynikajúcim útočiskom poľovnej zveri, kde bola chránená od túlavých psov a mačiek obtekajúcou vodou. Na ostrove bola hájovňa pre hájnika, ktorý sa staral o ochranu zveri. Bol tu ovocný sad a poľnohospodárska pôda patriaca šalianskim hospodárom. Keďže prekopaný kanál znemožnil prístup na ostrov medzi 53. a 54. rkm bola vybudovaná kompa cez ktorú prenášali náradie a zvieratá potrebné na obrábanie. Kompa bola v prevádzke do 60-tych rokov.
Tvar a polohu ostrova je možné nájsť na historickej ortofotomape TU vo Zvolene, ktorú nájdete ONLINE TU. Ponúka zobrazenie vybranej mapy aj s možnosťou prekrytia so súčasnou mapou pre porovnanie.
Pôvodný tok Váhu pri obci je zachytený aj na mapách Uhorska z II. vojenského mapovania (1819 až 1869). Tieto podklady sú prehľadne spracované na stránke Maďarského archívneho portálu. Rovnako ponúka zobrazenie mapy aj s možnosťou percentuálneho prekrytia so súčasnou mapou pre porovnanie.
Zaujímavý, odborný článok o histórii regulácii nížinných riek, ktorý vyšiel vo vedeckom časopise GEOGRAPHIA CASSOVIENSIS nájdete na tomto odkaze:
Regulácie koryta nížinného meandrujúceho vodného toku v období rokov 1782-1900 (na príklade rieky Váh v úseku Sereď-Komárno)
(PROCHÁZKA, J. – PIŠÚT, P.)